SPOMAź - MÁ? PRIVYSOKÚ RÝCHLOS? ... !!!

 Keď som včera vystupoval z vlaku, predo mnou šla pomalým tempom
stará babka.

Ponáhžal som sa a nevedel som ju predbehnú?. Vytáčala ma do nepríčetna.

 Vtedy som sa zarazil a povedal som si: "Kam sa ja vlastne ponáhžam?"

 Ozvali sa vo mne výčitky svedomia, že som sa v duchu nahneval na # # babku,
ktorá nemôže za svoju rýchlos?.

Celý život pracovala aby sa aj moja generácia mala dobre, možno veža # #
vytrpela. Ale všetko trpezlivo zniesla.

A ja som netrpezlivý a malicherný. A to všetko len preto, aby som bol # # o
10 minút skôr na internáte.

 Tých pár minút aj tak premrhám na internete alebo pri telke.
 Alibisticky to zhodím na dobu v ktorej žijeme.

 Všetci sa hrozne ponáhžame. A večer zistíme, že sme zase toho veža
nestihli.

 Frustrovaní si žahneme a zaspíme spánkom nepokojných.

 Popri známych frázach "Ako sa máš?, Ako žiješ?..." sa nám do slovnej # #
zásoby vtesnalo "Strašne sa ponáhžam, nemám čas!".

 Tak máme veža práce...

 Cez sms si vyznávame lásku, komunikujeme cez chat a face to face si # #
nemáme čo poveda?. Trápia nás účty, kariéra.

A popri tom už neostáva čas nazvyš.

 V schránkach sa nám hromadia maily, lebo "nemáme čas odpísa?", na # #
polici sa kopia knihy, lebo "nemáme čas číta?", # #  nevieme ako vonia
príroda, lebo "nemáme čas k nej pričuchnú?".

 Takto a podobne si zaneprázdnenos? racionalizujem aj ja.

 Ale dokedy to vydržíme? Stále chceme viac stihnú? a darí sa nám menej.

 Možno venujeme priveža času veciam, ktoré si ho nezaslúžia.

 ?ijeme hrozne rýchlo, máme skoro všetko a napriek tomu sa kopia neš?astní #
# žudia.

 Náš život je nekvalitný.

 Priemerná dĺžka života sa pomaly predlžuje, no jeho kvalitatívna # # zložka
je čím ďalej tým viac nevýrazná.

 Nevieme sa zastavi? a uvedomi? si hodnotu vecí.

 Robíme veža fotografií, ale už si ich ani neprezeráme. Napálime ich na # #
CD a tým to skončilo.

 Počítače máme plné mp3-jek, ale nemáme prehžad čo je to vlastne za hudbu.

 Množstvo televíznych kanálov, ktoré dávajú naraz veci, ktoré chceme # #
vidie? a hneváme sa, že to nestíhame.

 Namiesto zábavy stres. Stále si kontrolujeme mobil, či nám niekto nevolal.

 Vypnú? mobil? Veď môžeme zmeška? dôležitý hovor!

 Prestávame si váži? krásne veci, kvôli ktorým sa oplatí ži?.

Môj dedko má 83 rokov.

 V živote nebol v zahraničí, nemá mobil, pozerá len dva televízne # # kanály
a počúva jednu stanicu na svojom starom tranzistore.

 A napriek tomu mi minule povedal, že prežil krásny život.

 Má množstvo spomienok, ktoré mu vyvolávajú úsmev na tvári.

 Vie sa teši? z pekného dňa, z vône dreva, s ktorým celý život # #
pracoval, zo svojich vnúčat, na ktoré je pyšný.

 ?il ?ažký život ale vážil si ho.

 To my dnes nevieme.

 A tak máme infarkty už v pä?desiatke, kopu rakoviny a depresií.

 A možno by stačilo spomali?.

Tvrdenie, že sa to nedá, neobstoji.

Sú žudia, ktorí to dokážu.

 Zamyslime sa, kožko času venujeme nepodstatným veciam. Skúsme si vypnú? #
mobil.

 Porozpráva? sa a niečo si prečíta?.

Snáď som si uvedomil môj rýchly život včas nato, aby som spomalil.

Kamarát má chalupu v Henclovej. Je to malá banícka dedinka obkolesená #
horami.

 Nie je tam signál na mobil, v telke jeden kanál (žiadna dilema a # #
pozriete si aj to, čo by ste nikdy doma nepozerali a začne sa vám to # #
páči?), obchod otvorený len v utorok a štvrtok a jedna krčma s # #
rozmermi 5x5 m.

Ideálne miesto na spomalenie. Asi tam zabehnem, aby som sa zbytočne # #
nehneval na starých pomalých žudí, ktorí si vážia zvyšok života a # #
zbytočne sa neponáhžajú za smr?ou tak ako my!

 Pekný deň!

_________________________

Děkuji Radimovi Satolovi, že na mě myslel a poslal mi tento hromadný email. Klidně ho pošlete také dál.